"Aj keď strednodobé rozpočtové ciele vlády sú v súlade s platnými
výdavkovými limitmi a reflektujú aj pripravovanú zmenu v európskych
fiškálnych pravidlách, bez dodatočných opatrení, ktoré nie sú
špecifikované v Programe stability, nemožno rátať s ich dosiahnutím,"
konštatoval predseda RRZ Ján Tóth. Dodal, že deficit narastá aj z
dôvodu takzvaného pro-rodinného balička, nárastu miezd v zdravotníctve
či rodičovského dôchodku.
Bez dodatočných opatrení predpokladá Rada tohtoročný deficit na úrovni
6,2 % HDP a jeho pokles v budúcich rokoch na úroveň 4,6 % HDP. Rozdiel
medzi cieľmi vlády a prognózou RRZ sa premieta aj do odhadov vývoja
hrubého dlhu, kde RRZ predpokladá do roku 2026 rast dlhu z aktuálnych
57,8 % HDP na 62,2 % HDP, pričom ciele vlády v Programe stability
uvádzajú jeho stabilizáciu na súčasnej úrovni.
"V strednodobom horizonte by mala byť naďalej hlavným cieľom vlády
stabilizácia dlhu a vytvorenie predpokladov pre jeho ďalšie znižovanie
cez dôsledné plnenie výdavkových limitov. Takáto politika tiež zabezpečí
zníženie vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti do pásma stredného
rizika," uviedol Tóth. Pre dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti
verejných financií by bolo podľa neho potrebné trvale zvýšiť príjmy a
znížiť výdavky štátu v objeme 7,6 miliardy eur.
Člen Rady Martin Šuster uviedol, že ukazovateľ 5,9 % HDP ukazuje celkové
množstvo práce, ktoré bude treba spraviť pri ozdravovaní verejných
financií. "Už to nie je akceptovateľné riziko, ktoré by sme mali mať
ako krajina, ktorá chce byť stabilná a ktorá chce systematicky
poskytovať kvalitné služby občanom a zabezpečovať sociálnu sieť.
Konsolidácia, ktorú odhadujeme, že je potrebná, je viac ako 7 miliárd,
čo je výrazná záťaž, ktorá sa každého z nás dotkne," dodal.